doc. JUDr. Ján Drgonec, CSc.

/v /od

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc. od skončenia štúdia na Právnickej fakulte v Bratislave (1976) do konca roka 1992 pôsobil najskôr ako interný vedecký ašpirant, potom ako vedecký pracovník v Ústave štátu a práva SAV v Bratislave. Neskôr ako hosťujúci profesor prednášal jeden semester na Texaskej univerzite v Austine. Tri roky prednášal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, potom na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2008 prednáša na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Popri pedagogickej činnosti vykonáva advokátsku prax.

K vedecko-pedagogickej činnosti patrí aj publikačná činnosť, ktorá v autorovom prípade momentálne zahŕňa šestnásť knižne vydaných diel a asi 170 štúdií a článkov uverejnených v odborných právnických časopisoch. Najčastejšie a najradšej sa venuje témam z ústavného práva. Z odvetvia medicínskeho práva uverejnil samostatnú monografiu Ústavné práva a zdravotníctvo (Archa, 1996). V spoluautorstve s Pavlom Holländerom uverejnil knihu Moderná medicína a právo (Obzor 1982; druhé vydanie Obzor 1988). Publikačná činnosť z medicínskeho práva zahŕňa okrem toho viac ako štyridsať článkov nielen v odborných časopisoch vydávaných na Slovensku, ale aj vo Francúzsku, Južnej Afrike, Maďarsku, Švajčiarsku a Walese. Predniesol referáty na 8. Svetovom kongrese medicínskeho práva (1988), 9. Svetovom kongrese medicínskeho práva (1991) a na 11. Svetovom kongrese medicínskeho práva (1996). Viedol skupinu expertov, ktorá pre Ministerstvo zdravotníctva SR pripravila návrh zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý Národná rada SR schválila ako zákon č. 277/1994 Z. z.

V rokoch 1993 až 2000 bol sudcom prvého Ústavného súdu Slovenskej republiky. Po uplynutí funkčného obdobia sa stal členom prvej Súdnej rady Slovenskej republiky (2002 až 2007). Vo volebnom období 2002 – 2006 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a predsedom jej Ústavnoprávneho výboru.

doc. JUDr. Filip Křepelka PhD.

/v /od

Doc. JUDr. Filip Křepelka, Ph.D. (1974) vyučuje právo Evropské unie, právo světové hospodářské integrace a zdravotnické právona Právnické fakultě Masarykovy univerzity v Brně.

Vo svojom výskume odrážajúcom sa vo zverejnených monografiách, zborníkových príspevkoch a časopisových článkov sa zameriaval a zamariava okrem iného aj na problematiku obmedzenia štátnych podpor, uvoľneniu obchodu so službami v európskom a svetovom merítku, jazykový režim Európskej únie a jeho dopady, konzulárnu ochranu, právo zdravotníckeho výskumu, integráciou zdravotníctva v Európskej únii a problematike federalizmu v kontexte Európskej únie. V minulosti pôsobil súčasne ako asistent predsedu Ústavného súdu (1998-2003) a odborný poradca Najvyššieho správneho súdu (2004-2008). Pôsobil ako predseda akademického senátu Právnickej fakulty a Masarykovej univerzity (2003-2005, resp. 2006-2011).

JUDr. Renáta Bačárová, Ph.D., LLM

/v /od

Vyštudovala Právnickú fakultu UPJŠ v Košiciach, kde od roku 2000 pôsobí ako odborná asistentka na katedre občianskeho práva. Špecializuje na oblasť práva duševného vlastníctva a mediálne právo. Absolvovala postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte Humboldtovej univerzity v Berlíne (LL.M.).

V roku 2011 ukončila doktorandské štúdium, počas ktorého sa zúčastnila niekoľkých krátkodobých študijných pobytov na Inštitúte Maxa Plancka pre duševné vlastníctvo, súťažné právo a daňové právo v Mníchove. Je absolventkou Inštitútu duševného vlastníctva pri Úrade priemyselného vlastníctva SR.

Pravidelne prednáša na Úrade priemyselného vlastníctva SR a na konferenciách vo veciach práva duševného vlastníctva a mediálneho práva. V publikačnej činnosti sa zameriava najmä na oblasť duševného vlastníctva. V minulosti vyučovala právo duševného vlastníctva na Fakulte úžitkových umení TU v Košiciach a mediálne právo na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzite v Prešove a tiež Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Pôsobí v redakčnej rade časopisu Duševné vlastníctvo. Je advokátkou a zakladajúcou členkou Národného centra práva duševného vlastníctva.

prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc.

/v /od

Vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V roku 2003 bol vymenovaný za profesora  v odbore občianske právo a špecializuje sa na oblasť práva duševného vlastníctva. Pôsobil ako predseda rekodifikačnej komisie MS SR pre prípravu nového Občianskeho zákonníka a poradca  Ústavného súdu SR.

V rokoch 2000-2003 bol dekanom Právnickej fakulty UPJŠ. V roku 1993 sa stal prezidentom Slovenskej národnej skupiny AIPPI (Medzinárodné združenie na ochranu priemyselného vlastníctva) a členom prezidentskej rady AIPPI. Je členom niekoľkých vedeckých rád a bol tiež členom Vedeckého kolégia SAV pre vedy o človeku a spoločnosti. Pôsobí v redakčných radách niekoľkých odborných časopisov a stál pri zrode časopisu Duševné vlastníctvo, v ktorom pôsobil ako predseda redakčnej rady.

Pravidelne školí doktorandov, vykonáva lektorskú činnosť v mnohých vzdelávacích inštitúciách a je členom skúšobnej komisie v Justičnej akadémii SR. Predsedá komisiám pre habilitačné a inauguračné konanie a je členom komisie SAV pre obhajoby doktorských dizertačných prác z odboru občianske právo, obchodné a pracovné právo. Publikoval množstvo monografií, vedeckých a odborných prác, vysokoškolských učebníc a skrípt, pravidelne prednáša na domácich aj zahraničných konferenciách. Od roku 1993 pôsobí  ako advokát. Je predsedom správnej rady Národného centra práva duševného vlastníctva.

Biomedicínsky výskum – právne, eticky, filozoficky

/v , , /od

Biomedicínsky výskum (klinické skúšanie) je nevyhnutným medzistupňom vedúcim k registrácii lieku. Množstvo zainteresovaných subjektov a veľké riziká vo vzťahu k účastníkom výskumu generujú v praxi viacero otázok. Aké sú nástrahy a riziká výskumu? Ako by mal byť chránený účastník výskumu? Aké práva a povinnosti má zadávateľ, pracovisko klinického skúšania či samotný skúšajúci? Na tieto a mnohé ďalšie otázky budeme spoločne hľadať odpovede.

Na konferencii sa zúčastní vzácne zoskupenia popredných odborníkov z oblasti práva, bioetiky, morálnej teológie a medicíny zo 4 krajín EÚ. Na jednom mieste a v jeden deň bude prezentovať svoj názor viac ako 12 špecialistov na biomedicínsky výskum a klinické skúšanie liekov. Jedna téma z mnohých pohľadov. Syntéza názorov s presahom na aktuálne dianie v EÚ a v národnej legislatíve.

JUDr. Kamil Lévay

/v /od

Riziká poskytovania zdravotnej starostlivosti v súčasných legislatívnych podmienkach

/v , /od

Konferencia je zameraná na nové výzvy pre riešenie aktuálneho ekonomicko-právneho stavu, v ktorom sa zdravotnícky segment momentálne nachádza. Otvorená diskusia umožní aj pasívnym účastníkom konferencie klásť otázky, ktoré sa týkajú konkrétnych problémov praxe (riziká povolania lekár, obrana proti šikanóznym podaniam zo strany pacientov, formovanie partnerského vzťahu lekár a pacient a podobne).

Ochrana osobných údajov v prostredí zdravotníctva

/v , /od

Popis konferencie

Žiaden iný sektor nevykazuje tak masívnu prítomnosť najcitlivejších osobných údajov a ich zdieľanie medzi viacerými subjektami ako zdravotníctvo. Komplikovanosť dostatočnej úpravy procesov spracovania zvýrazňuje stále citeľnejšia prítomnosť nových technológií a možnosť využiteľnosti dát, ktoré sú výsledkom poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Z toho dôvodu je dôležité, aby sa pri uvažovaní nad konkrétnymi otázkami ochrany osobných údajov v detaile zdravotníctva, súčasne riešili aj súvislosti kybernetickej bezpečnosti informačných systémov.

Na konferencii budeme vyhodnocovať prvé skúsenosti s implementáciou pravidiel GDPR a kybernetickej bezpečnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Chceme sa zamerať na výzvy, ktoré právna úprava prináša a súčasne identifikovať ohrozenia, či požiadavky, ktoré nie sú možno úplne kompatibilné s procesmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Chceli by sme sa dotknúť aj osobitných oblastí, v ktorých sa osobné údaje spracúvajú, a ktoré sú vzhľadom na ich špecifickú komplexnosť možno ťažko čitateľné – napríklad klinické skúšanie a ochrana účastníkov skúšania, telemedicína a prístup k údajom pacienta konzultantmi prevádzkovateľa, moderné technológie spracúvajúce biometrické či genetické údaje pacientov.

Dostupnosť liekov na Slovensku

/v , /od

Niekto ho označuje za systémovú zmenu distribučného reťazca pri dodávaní kategorizovaných liekov. Niekto ako zákonom vyžiadanú zmenu biznis modelu dodávok liekov. Iní ho charakterizujú ako efektívny nástroj zabezpečenia lieku pacientovi. A sú aj takí, ktorí kvôli nemu zvažujú opustiť trh Slovenskej republiky.

Systém mimoriadnych objednávok liekov. V spojení s novou úpravou vývozu kategorizovaných liekov zamestnáva mysle mnohých z nás.

Jeho účel je jasný – pacienti by nemali byť vydaný napospas nedostupnosti liekov. Dosiahnutie účelu však vytrápilo nejedného MAHa – ak sa detailne začítal do zákonnej úpravy. Ako riešiť konfliktné situácie právnej úpravy?

JUDr. Ivan Humeník, PhD.

/v /od

Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity (2003). Po ukončení vysokoškolského štúdia sa vrátil do Košíc, kde vykonával právnickú prax vo viacerých neziskových organizáciách a neskôr v oblasti advokácie. V roku 2006 mu bol udelený titul JUDr. Na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach založil a viedol predmet „Klinika medicínskeho práva“. Od roku 2008 vykonáva advokátsku prax na pozícii partnera v advokátskej kancelárii h&h PARTNERS a súčasne sa podieľa aj na činnosti Komory pre medicínske právo – MEDIUS, ktorej vznik spoluinicioval. Okrem advokátskej praxe zameranej na poradenstvo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, lekárňam a subjektom farmaceutického priemyslu sa venuje aj vzdelávaniu a prednáškovej činnosti v oblasti medicínskeho a farmaceutického práva, či už ako člen lektorského tímu SAK, Lekárskej fakulty UPJŠ, alebo v rámci špecializovaného vzdelávania pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V rámci svojej publikačnej činnosti je autorom mnohých odborných článkov z oblasti medicínskeho práva a členom redakčnej rady Časopisu zdravotníckeho práva a bioetiky vydávaného Ústavom státu a práva Akademie věd ČR, v.v.i. Je vedúcim autorského kolektívu k prvému komentáru Zákona o zdravotnej starostlivosti (2015, C.H. BECK). Bol členom pracovnej komisie na MZ SR pri príprave novely zákona o liekoch týkajúcej sa prevzatia Nariadenia 536/2014 o klinickom skúšaní do právnej úpravy 362/2011 Z. z. Je členom Svetovej asociácie medicínskeho práva a od roku 2019 externe spolupracuje s Ústavom štátu a práva SAV. Počas roku 2022 bol členom Etickej komisie pre klinické skúšanie liekov zriadenej MZ SR; členstva sa vzdal v januári 2023 z dôvodu etickej výhrady voči postupu MZ SR v kauze nedôvodného odvolania iného člena EKKS. Je členom Etickej komisie ÚDZS.