MUDr. Peter Bandura, PhD.

Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach vyštudoval v roku 1981. Absolvoval špecializáciu z chirurgie 1.stupňa v roku 1985.  V rokoch 1989 až 1991 pôsobil ako expert v oblasti chirurgie v rámci medzinárodnej kooperácie v Tunisku. Špecializáciu z chirurgie 2.stupňa absolvoval v roku 1992.

Postgraduálne vzdelávanie v Centre laparoskopickej chirurgie v Bordeaux vo Francúzsku v roku  1993 a 1994. Do roku 1999 pracoval ako ordinár pre endoskopickú chirurgiu v NsP v Prešove. V rámci nadstavbovej špecializácie z Organizácie a riadenia zdravotníctva v r. 2002 sa venoval optimalizácii siete zdravotníckych zariadení v prešovskom kraji. V roku 2002 absolvoval Letnú škola WHO – Reforma zdravotníctva v prístupových krajinách a Systémy zdravotného poistenia v Chorvátsku. V rokoch 1999-2002 pôsobil ako krajský štátny lekár a vedúci odboru zdravotníctva prešovského kraja. Od r. 2002 do r. 2007 pracoval ako vedúci lekár centra jednodňovej chirurgie.

V rokoch 2007-2010 bol riaditeľom pobočky ÚDZS v Prešove. Od r. 2011 pôsobí ako národný koordinátor pre bezpečnosť pacientov SZO a MZ SR. Prednáša a publikuje v oblasti bezpečnosti pacientov na Slovensku. V roku.2012 obhájil na VŠZaSP sv.Alžbety v Bratislave dizertačnú prácu na tému: Prínos dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou z hľadiska ochrany práv a bezpečnosti pacientov.

MUDr. Miroslav Mikolášik

Miroslav Mikolášik ukončil vysokoškolské štúdium na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe po úspešnej maturite na gymnáziu vo francúzskom Nîmes. Na Inštitúte lekárskej etiky a bioetiky v Bratislave prednášal lekársku etiku. Šestnásť rokov vykonával aktívne lekárske povolanie. Je spoluzakladateľom a dodnes aj prezidentom občianskeho združenia Donum Vitae za ochranu života od počatia po prirodzenú smrť, ktoré v roku 1992 zorganizovalo Svetový Pro-Life kongres v Bratislave s 2400 účastníkmi.

Pôsobil ako poslanec Národnej rady SR, kde bol členom Zahraničného výboru, Výboru pre sociálne veci a zdravotníctvo a Spoločného parlamentného výboru Európsky parlament – NR SR za Slovensko. Na Ministerstve zdravotníctva SR bol sekčným šéfom zahraničných vzťahov. Bol členom viacerých špecializovaných delegácií ako napr. člen vládnej delegácie SR na Konferencii Káhira + 5 v New Yorku (1999), na IV. Konferencii OSN o ženách v Pekingu (1995), na Konferencii o populácii a rozvoji Káhire, kde vystúpil aktívne s prejavmi o rodine a právach človeka (1994). V zahraničí Slovensko reprezentoval ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Kanade. Diplomati 120 veľvyslanectiev v Kanade ho zvolili za prezidenta prestížnej Ottawa Diplomatic Association.

Od roku 2004 doteraz je poslancom Európskeho parlamentu ako člen frakcie Európskej ľudovej strany za KDH, člen Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Podvýboru pre ľudské práva. Ako spolupredseda parlamentnej pracovnej skupiny pre bioetiku vedie aktuálne diskusie k etickým problémom v oblasti legislatívy biotechnológií a medicíny. Miroslav Mikolášik sa stal štyrikrát hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu k významným legislatívnym nariadeniam a smerniciam platným v celej Európskej únii. Na plenárnych schôdzach Európskeho parlamentu aktívne obhajuje záujmy slovenských občanov, pričom len za ostatné trojročné obdobie v pléne vystúpil viac ako 280 krát.

doc. MUDr. Milan Dragula, PhD.

Milan Dragula vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine odbor všeobecné lekárstvo. Po ukončení štúdia pracoval dva roky ako asistent na Katedre fyziológie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (JLF UK), potom ako sekundárny lekár na Chirurgickej klinike Martinskej fakultnej nemocnice (MFN). V roku 1978 získal atestáciu v odbore chirurgia a roku 1983 získal nadstavbovú špecializačnú atestáciu v odbore detská chirurgia. Od roku 1983 pôsobil ako ordinár pre detskú chirurgiu na Chirurgickej klinike MFN. V roku 1987 obhájil dizertačnú prácu a bol mu udelený titul kandidát vied. V roku 1992 vzniklo samostatné Oddelenie detskej chirurgie, kde pôsobil ako primár oddelenia. Keď sa oddelenie v roku 2002 stalo Klinikou detskej chirurgie bol Milan Dragula vymenovaný za prednostu kliniky a v tejto pozícii pôsobí doposiaľ. V roku 2002 po úspešnej obhajobe práce mu bol udelený titul docent a v roku 2003 bol na základe konkurzného konania menovaný mimoriadnym profesorom JLF UK.

V rokoch 1992 – 1998 bol Milan Dragula členom rady a prezídia Slovenskej lekárskej komory (SLK). V rokoch 1994 – 1996 pôsobil ako člen správnej rady Národnej poisťovne za poistencov. Od roku 1999 doposiaľ je podpredsedom Slovenskej spoločnosti detských chirurgov v rámci Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS). V roku 2000 sa stal viceprezidentom Slovenskej lekárskej komory a v rokoch 2004 – 2012 bol jej prezidentom. Od júna 2012 je členom Rady SLK. Milan Dragula je členom výboru Slovenskej spoločnosti pre kvalitu a predsedom komisie pre zavádzanie systémov kvality v rezorte zdravotníctva. V júli 2012 bol menovaný za člena Zboru poradcov predsedu vlády Slovenskej republiky. V septembri 2012 bol menovaný za člena Rady pre informatizáciu a elektronické zdravotníctvo.

Od roku 1999 pôsobí ako člen komisie pre štátne skúšky z odboru pediatria a od roku 2001 ako člen komisie pre štátne skúšky z odboru chirurgia. Milan Dragula je členom vedeckej rady Slovenskej zdravotníckej univerzity a vedeckej rady JLF UK v Martine. Pôsobí ako člen redakčnej rady „Konzílium“ – časopis SLK, člen redakčnej rady „Kvalita“ a člen redakčnej rady „Pediatria“ – odborný lekársky recenzovaný časopis. Milan Dragula je autorom a spoluautorom 198 registrovaných publikácii vydaných doma i v zahraničí a 320 prednášok doma i v zahraničí.
V roku 2008 získal čestné členstvo Slovenskej lekárskej spoločnosti, Zlatú medailu SLS, Pamätnú medailu Jozefa Žuchu a Pamätnú medailu JLF UK. V roku 2010 získal medailu prof. Rudnika in memoriam poľskej pneumologickej spoločnosti.

,,Istoty“ zákona vs. neistoty života

Onkologické ochorenie predstavuje jednu z najextrémnejších situácií v živote človeka. Nielen pre pacienta ale aj pre ošetrujúcich zdravotníckych pracovníkov. Rozhodnutia v liečbe sú rozhodnutiami o živote a smrti.

Kto je zodpovedný za určenie toho, kde sa skrýva „najvyššie blaho“ pacienta? Kto nesie zodpovednosť za rizikové terapeutické postupy? Ako nastaviť liečbu u nespolupracujúcich pacientov a aké právne konzekvencie v sebe skrýva starostlivosť o maloletých onko-pacientov? Má lekár liečiť aj v prípade nesúhlasu pacienta? Ako na otázku komplexnej starostlivosti o onkologického pacienta a na postavenie zdravotníckeho pracovníka pozerá právo, bioetika, či psychológia? Aké môžu byť právne, psychologické, etické a existenčné dôsledky zanedbania správneho postupu pri liečbe onkologických ochorení?

 

Oliver Rácz, Prof., M.D., Ph.D.

Dátum a miesto narodenia: 7. Január 1947, Košice

Vzdelanie:
1953 – 1965 Základná a stredná škola, Košice
1965 – 1971 Lekárska fakulta, UPJŠ, Košice
1972 – 1976 Štipendium v Budapešti, Maďarská akadémia vied.
1992 Docent v odbore biochémia, UK, Bratislava.
2009 Profesor medicíny, Budapešť Maďarsko

Predchádzajúce pozície:
1977 – 1992 Lekárska fakulta, UPJŠ, učiteľ, výskumník
1993 – 1995 Predseda akademického senátu UPJŠ
1998 – 2011 Člen akademického senátu Lekárskej fakulty, UPJŠ
1994 – 1997 Predseda,  Univerzitná rada Slovenskej republiky
1997 – 2000 Prorektor, UPJŠ, Košice

Súčasná pozícia:
Vedúci, Ústav patologickej fyziológie, Lekárska fakulta, UPJŠ.
Miskolc University, Fakulta zdravotníctva, Odd. Nanobiotechnológie,
Garant a poradca, Odd. klinickej chémie, Cumulus ltd., Košice

Andreas Weinhaeusel, Priv. Doz. Dipl. Ing. Dr.

Andreas Weinhaeusel je profesiou biotechnológ a docent pre molekulárnu biológiu na Univerzite prírodných zdrojov a aplikovaných prírodných vied vo Viedni.

Aj vďaka práci vo Ústave na výskum detskej rakoviny vo Viedni v r. 1995-2004 má skúsenosti v diagnostike ľudskej molekulárnej genetiky a špecializuje sa na diagnostické testovanie syndrómových a dedičných nádorových ochorení. V roku 2001 obrdžal post-doktorálnu kvalifikáciu “špecialista ľudskej genetiky”. Popri diagnostickom testovaní imprintovaných porúch začal metylačné testovanie rakovinových ochorení. Od roku 2004 sa na AIT – Rakúskom technologickom inštitúte špecializuje na DNA-metyláciu a výskum proteínových biologických ukazovateľov rakoviny a komplexnej diagnostike chorôb súvisiacich so starnutím.

Prof. Dr. med. Dr.h.c. Jozef Sopko

Jozef Sopko sa narodil v roku 1945 v Košiciach. Vyštudoval päť ročníkov medicíny na Univerzite Pavla Jozefa v Košiciach. Po udalostiach roku 1968 emigroval do Švajčiarska, kde v roku 1972 ukončil štúdium medicíny na Lekárskej fakulte v Bazileji. V tom istom roku založil na univerzitnej klinike foniatrické oddelenie. V roku 1985 bol habilitovaný v odbore otorhinolaryngológia a foniatria a v roku 1991 menovaný Švajčiarskou vládou za profesora. V roku 1992 mu bol udelený titul Dr. Honoris causa na UPJŠ v Košiciach. Prof. Sopko prednáša v odbore foniatrie. Je autorom viac než 80 originálnych publikácií, prínosov do učebníc a odborných kníh, ako aj monografií. Prednáša na mnohých kongresoch praktických otorhinolaryngológov v nemecky hovoriacich krajinách a pravidelne navštevuje aj slovenské a české odborné kongresy.

prof. Dr. Dr. Marie-Jo Thiel

Narodená 7. mája 1957, v Sarralbe (Moselle/Francúzsko)

Vzdelanie
Ph D, Medicína, Strasbourg, 1983
Ph D, Katolícka teológia, Metz, 1989.
Habilitácia v oblasti etiky a morálnej teológie, Strasbourg, 1998.
Univerzitný diplom “Európska zdravotná politika”, Nancy, 1993.

Profesionálna kariéra
Od septembra 1999: Profesorka fakulty katolíckej teológie, University of Strasbourg. (predtým: Maître de Conférences na University of Metz (F).
Od septembra 2005: Riaditeľka magisterského programu v etike na University of Strasbourg (F); Riaditeľka CEERE (Centre européen d’enseignement et de recherche en éthique/ European Center for the Study and Teaching of Ethics / Európske centrum pre štúdium a učenie etiky). 11. jún 2008: Prvé ocenenie za učenie etiky vo Francúzsku

Výskumné aktivity
Riadenie výskumnej skupiny « Bioetika a náboženstvo” (EA 1343); Viceprezidentka nemocničného a univerzitného oddelenia medicínskej etiky (DUHE), Členka výskumnej skupiny, “Etika a ľudské práva” (University of Strasbourg); Organisatrice des “Journées Internationales d’Ethique” (next: 4e JIE March 23-26, 2011)
Viceprezidentka ATEMu od roku 2000. Prezidentka ESCT-Franzúzsko a členka presidia ESCT Európa. Členka Societas Ethica.
Zúčastňuje sa činnosti množstva medzinárodných výskumných skupín, najmä v oblasti Medicínskej etiky a interdisciplinárnej etiky (Univerzity v Ženeve a Lausanne o starších ľuďoch, v Amsterdame o “dôstojnom umieraní; vo Fribourgu (Švajč.) a v Bergame (Tal.) o kultúrnych právach;

Etické komisie, etické štruktúry
Viceprezidentka rady pre etiku v Alsace (Espace de Réflexion Ethique Région Alsace – ERERAL); Prezidentka Asociácie Herrade de Landsberg. O etike v Alsace“ ; Členka etickej výskumnej skupiny Sv. Vincent (Strasbourg) ; členka etickej komisie lekárskej fakuly v Strasbourgu; Členka etickej komisie Francúzskej spoločnosti pre hrudnú a kardiovaskulárnu chirurgiu. Členka dozornej rady (Conseil de surveillance) Regionálnej agentúry pre zdravie (Agence Régionale de santé) atď.

Knihy
Posledné knihy: MJ. Thiel (éd), Quand la vie naissante se termine, PUS, 2010; Cena za medicínsku etiku Maurica Rapina za knihu Où va la médecine ? Sens des représentations et pratiques médicales. PUS, 2003. Entre Malheur et espoir. Annoncer la maladie, le handicap, la mort. PUS, 2006; Les rites autour du mourir, PUS, 2008;

Riziká poskytovania zdravotnej starostlivosti v súčasných legislatívnych podmienkach

Konferencia je zameraná na nové výzvy pre riešenie aktuálneho ekonomicko-právneho stavu, v ktorom sa zdravotnícky segment momentálne nachádza. Otvorená diskusia umožní aj pasívnym účastníkom konferencie klásť otázky, ktoré sa týkajú konkrétnych problémov praxe (riziká povolania lekár, obrana proti šikanóznym podaniam zo strany pacientov, formovanie partnerského vzťahu lekár a pacient a podobne).